Slovenská sociálna práca prekonala v priebehu  ostatných desiatich rokoch pomerne úspešnú cestu k profesionalizácii a štandardizácii kvality jej výkonu. Z edukačného hľadiska tomuto trendu napomohlo systematické vzdelávanie sociálnych pracovníkov na viacerých vysokých školách, ktoré na Slovensku formálne začalo v roku 1991 otvorením prvej katedry sociálnej práce na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V súčasnosti sú študijné programy odboru sociálna práca akreditované na 11 slovenských vysokých školách. Okrem vzdelávacej činnosti patria vysoké školy k najdôležitejším vedecko-výskumným inštitúciám na ktorých sa realizuje politicky nezávislý výskum v sociálnej práci.
Z hľadiska sociálno-politických opatrení môžeme považovať za dôležité míľniky na ceste profesionalizácie sociálnej práce zákony upravujúce jednotlivé oblasti jej výkonu. Medzi ne patria najmä sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela (zákon č. 305/2005 Z. z.), sociálne služby (zákon č. 448/2008 Z. z.) a sociálna posudková činnosť (zákon č. 447/2008 Z. z.). Prelomovým míľnikom bolo vypracovanie a schválenie zákona o sociálnej práci (zákon č. 219/2014 Z. z.), ktorý upravuje podmienky výkonu profesie v celom jej rozsahu v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny.  Medzi dôležité prínosy tohto profesijného zákona patrí ustanovenie nevyhnutných kvalifikačných predpokladov a zriadenie Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Hlavným filozofickým hľadiskom zákona je, že sociálnu prácu v praxi môže vykonávať len ten, kto ju vyštudoval na vysokej škole, a výhradne ten, kto sociálnu prácu vyštudoval a vykonáva ju v praxi, je sociálny pracovník. Pritom musí ísť výhradne o štúdium odboru sociálna práca, či už v prvom (bakalárskom) stupni, po absolvovaní ktorého môže dotyčný pracovať ako asistent sociálnej práce alebo v druhom (magisterskom) stupni, ktorého úspešní absolventi môžu pracovať na pozícii sociálny pracovník.

Z hľadiska priameho výkonu sociálnych služieb patria medzi aktuálne trendy deinštitucionalizácia, priorizovanie terénnych služieb, podpora zotrvania klienta v prirodzenom prostredí a zníženie dopytu po inštitucionálnej starostlivosti. Procesy deinštitucionalizácie majú pritom zmeniť ústavnú starostlivosť na komunitné služby zamerané na individuálne potreby klientov a ich sociálne začlenenie do bežného života, teda ide o individualizované sociálne služby v komunite. Tento európsky a svetový trend sa však vovádza  do praxe pomerne pomaly, nakoľko si vyžaduje nielen vysoké počiatočné finančné náklady, ale aj zmenu myslenia manažérov a pracovníkov zariadení sociálnych služieb. Deinštitucionalizácia sociálnych služieb vyžaduje od profesionálov eticky senzitívnejší prístup ku klientom a používanie nových primeraných metód práce, napríklad prípadový manažment (case management). V oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa v praxi zdôrazňuje, že dieťa potrebuje pre zdravý psycho-sociálny vývoj prostredie úplnej rodiny s otcom a mamou. Len tak môže naplniť svoje potreby a zažiť bezpečnú vzťahovú väzbu, ktorá je základom kvality neskorších vzťahov a komunikácie. Za primárny záujem dieťaťa považujeme možnosť vyrastať vo vlastnej funkčnej rodine. Preto sa má z hľadiska metód sociálnej práce, po starostlivom zhodnotení rizík,  uprednostniť sanácia rodiny pred vyňatím dieťaťa z rodiny. Ak dieťa takúto možnosť nemá, je preňho najvhodnejším riešením vyrastať u príbuzných. V prípade, že nie je reálna ani táto možnosť, môže pôvodnú rodinu zastúpiť náhradná rodina vo forme osvojenia alebo pestúnstva. Pokiaľ sa nedarí naplniť ani túto alternatívu, je potrebné pre dieťa zabezpečiť starostlivosť zariadenia, ktoré preňho vytvorí prostredie čo najviac pripomínajúce to rodinné, najmä prostredníctvom profesionálnych rodičov.

Procesu deinštitucionalizácie a sociálnej inklúzie občanov pritom napomáhajú viaceré národné projekty, napríklad národný projekt Podpora opatrovateľskej služby, Terénna sociálna práca v obciach alebo Podpora vybraných sociálnych služieb krízovej intervencie na komunitnej úrovni, ktorých realizáciu koordinuje Implementačná agentúra Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Ďalšie významné národné projekty koordinuje a realizuje Inštitút pre výskum práce a rodiny, ktorý je príspevkovou organizáciou MPSVaR SR. Medzi väčšie projekty, ktoré inštitút realizoval v ostatnom období patria napríklad Podpora zvyšovania profesionality výkonu a rozvoj ľudských zdrojov v oblasti výkonu a služieb sociálnej inklúzie pre štátnu správu a samosprávu alebo Prevencia a eliminácia násilia na ženách. Dôležité slovenské národné projekty sú financované vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu cez projektové schémy Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v SR. Patrí sem napríklad  národný projekt Podpora deinštitucionalizácie náhradnej starostlivosti a viacero projektov zameraných na zamestnanie a sociálnu inklúziu, napr. Podpora zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, Absolventská prax štartuje zamestnanie, Praxou k zamestnaniu a ďalšie.

Z hľadiska cieľových skupín klientov sa v ostatnom období venuje na Slovensku zvýšená pozornosť oblasti sociálnej patológie, najmä systémovej pomoci obetiam domáceho násilia (s osobitým dôrazom na rodovo podmienené násilia páchané na ženách). Mimovládne organizácie zvyšujú kvalitu prevencie a pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi a osobám pracujúcim v sexbiznise. Okrem toho sú na Slovensku vytvorené predpoklady na pôsobenie sociálnych pracovníkov v rezorte spravodlivosti, osobitne v penitenciárnej starostlivosti. Z hľadiska problémov veku je tradične zvýšená pozornosť venovaná seniorom. Vzhľadom na deti chýba systémové nastavenie pôsobenia sociálnych pracovníkov v rezorte školstva. Podobne aj z hľadiska klientov so zdravotnými problémami chýba systémové nastavenie pôsobenia sociálnych pracovníčok v rezorte zdravotníctva. Pri práci s klientmi so zdravotným postihnutím prevláda kompenzačná pomoc a práca s nimi v rámci sociálnych služieb. Z hľadiska sociálnych skupín sa väčšia pozornosť na Slovensku venuje marginalizovaným Rómskym komunitám. Pri práci s klientmi so sociálno-ekonomickými problémami je príliš kladený dôraz na štátnu sociálnu podporu a z inštitucionálneho hľadiska na podporu zamestnanosti. Systémovejšiu sociálnu prácu, vrátane terénnej práce, venujú viaceré neziskové organizácie najmä ľuďom bez domova. Výrazným deficitom je poskytovanie poradenstva osobám a rodinám s inými sociálno-ekonomickými problémami, akými sú zadĺženosť či úžera.
Významným míľnikom pre slovenskú sociálnu prácu bolo zriadenie Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce v roku 2015. Ide o novú profesijnú organizáciu, ktorej legitimita je podložená aj profesijným zákonom.  Členstvo v nej je dobrovoľné. Z hľadiska pôsobnosti komora predovšetkým chráni práva a záujmy svojich členov v súvislosti s výkonom sociálnej práce, poskytuje členom komory bezplatné poradenstvo v súvislosti s výkonom sociálnej práce a sprostredkúva členom komory v prípade potreby zastupovanie v konaní pred súdmi vo veciach súvisiacich s výkonom sociálnej práce. Do pôsobenia komory spadá aj vydávanie etického kódexu. V septembri 2015 vydala komora nový Etický kódex sociálneho pracovníka a asistenta sociálnej práce, ktorý spĺňa aktuálne medzinárodné štandardy etiky sociálnej práce. Významným prínosom v skvalitňovaní pobytových sociálnych služieb a zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je supervízia, ktorá sa postupne stáva ich integrálnou súčasťou. Profesionálni sociálni pracovníci čoraz častejšie poskytujú klientom sociálne poradenstvo nielen na úrovni základného (informačného) poradenstva, ale aj na úrovni špecializovaného sociálneho poradenstva. Toto je zameraná aj na hľadanie príčin sociálnych problémov, sieťovanie pomoci, posilňovanie a zmocňovanie klientov k ich samostatnosti alebo dosiahnutiu čo najvyššej úrovne autonómie.   Chýba však inštitucionálny systém rodinných a občianskych poradní (mimo pracovísk úradov práce, sociálnych vecí a rodiny), kde by boli poskytované komplexné poradenské služby klientom.

Z hľadiska aktuálnych perspektív je v súlade s profesijným zákonom skutočnosť, že sociálna práca sa od roku 2016 môže vykonávať nielen v pracovnoprávnom vzťahu, ale aj ako samostatná prax. Podliehať bude zákonným pravidlám pre slobodné povolania. Podmienkou samostatnej praxe bude, okrem splnenia kvalifikačného predpokladu magisterského vzdelania v odbore sociálna práca, získanie povolenia od komory. Žiadateľ pritom musí vykonávať sociálnu prácu najmenej tri roky v praxi a spĺňať aj osobité predpoklady, konkrétne byť bezúhonný, mať spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a mať zabezpečenú supervíziu. Ďalším aktuálnym trendom na Slovensku je špecializácia v oblasti sociálnej práce. Obdobne ako v medicíne, bude aj sociálna práca vykonávaná na „všeobecnej rovine“, ale aj ako špecializácia. Medzi prvé dve formálne identifikované špecializácie patria sociálna kuratela a sociálna posudková činnosť, ktoré budú môcť vykonávať len sociálni pracovníci po absolvovaní špecializačného vzdelávacieho programu.

Slovenská sociálna práca sa v ostatnom období priblížila k medzinárodným trendom, kde patrí okrem internacionalizácii jej profesionalizácia, špecializácia, privatizácia, deinštitucionalizácia  a etická senzibilizácia. Jestvuje však viacero oblastí, v ktorých má stále mnoho deficitov. Okrem zásadne vyššieho spoločenského a finančného ocenenia sociálnych pracovníkov je to aj vybudovanie funkčnej siete rodinných a občianskych poradní, ktoré budú napomáhať v prevencii a pružne reagovať na aktuálne sociálno-ekonomické problémy poskytovaním základného a špecializovaného sociálneho poradenstva. V tejto oblasti môže byť pre Slovensko inšpiratívna dlhodobá činnosť a skúsenosti Asociace občanských poraden v ČR.

Andrej Mátel
mimoriadny profesor
Vysokej školy zdravotníctva a sociálne práce sv. Alžbety v Bratislave

 

Doc. PhDr. ThDr. Andrej Mátel, PhD., mim. prof., je vysokoškolským pedagógom Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave. Špecializuje sa na profesijnú etiku, sociálnu patológiu, teóriu a metódy sociálnej práce. Je členom akreditačnej komisie MPSVaR SR. V praxi sociálnej práce sa venuje komplexnej pomoci obetiam domáceho násilia, poradenstvu a supervízii.