Reflexia skúseností slovenského Národného projektu terénna sociálna práca a terénna práca v obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít- Andrej Mátel
Národný projekt terénna sociálna práca a terénna práca v obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít (ďalej len „Národný projekt“) sa realizuje na Slovensku od roku 2017. Jeho cieľom je začlenenie osôb žijúcich v marginalizovaných rómskych komunitách do spoločnosti, zlepšením resp. zmiernením ich nepriaznivej životnej situácie tak, aby mali dôstojné podmienky a reálne možnosti na zmenu týchto nepriaznivých životných situácií, konkrétnejšie zvýšiť finančnú gramotnosť, zamestnateľnosť a zamestnanosť marginalizovaných komunít, predovšetkým Rómov, podporu a zvýšenie vzdelanostnej úrovne klientov, zlepšenie hygienických a zdravotných štandardov a pod. Kľúčovým nástrojom dosiahnutia tohto cieľa je podpora dostupnosti a poskytovanie kvalitných služieb klientom z marginalizovaných rómskych komunít prostredníctvom terénnej sociálnej práce a terénnej práce a jej profesionálneho výkonu, ktorý má projekt ašpiráciu zvyšovať. Cieľom príspevku je predstavenie vybraných výsledkov reflexie skúseností terénnych sociálnych pracovníkov a terénnych pracovníkov získaných v rámci evaluácie projektu, najmä vzhľadom na identifikované faktory, ktoré ovplyvňujú kvalitu práce v marginalizovaných rómskych komunitách.
Európske a národné východiská integrácie Rómov a Národného projektu
Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020 (Rada EÚ, 2011) prvýkrát riešil začleňovanie Rómov na úrovni Európskej únie. Za kľúčové oblasti pri tvorbe politík začleňovania Rómov sú v ňom označené oblasť vzdelávania, zamestnanosti, bývania a zdravotníctva. Pre zlepšenie životných podmienok Rómov a napredovanie v ich začlenení je nevyhnutné aktívne zapájanie a účasť samotných Rómov, resp. rómskej občianskej spoločnosti. Členské štáty EÚ sú v ňom vyzývané, aby prijaly alebo ďalej rozvinuly komplexný prístup k začleňovaniu Rómov. Ďalší dokument EÚ, Odporúčanie Rady o rovnosti, začleňovaní a účasti Rómov (Rada EÚ, 2021) ašpiruje pomôcť pri podpore rovnosti Rómov a v boji proti ich vylúčeniu, a to s ich aktívnym zapojením. Odporúčanie má špecifické zameranie na nediskrimináciu, vrátane boja proti protirómskemu zmýšľaniu, ako osobitnej forme rasizmu voči Rómom. Je zacielené na štyri oblasti sociálno-ekonomického začlenenia, ktorými sú vzdelávanie, zamestnanosť, zdravie a bývanie.
Stratégia SR pre integráciu Rómov do roku 2020 (Úrad splnomocnenca vlády, 2012) bola základným strategickým dokumentom v oblasti integrácie Rómov v Slovenskej republike. Bola orientovaná na tri cieľové skupiny:
- Rómov ako národnostnú menšinu,
- rómske komunity,
- marginalizované rómske komunity (MRK), pričom väčšina jej opatrení a sociálnych intervencií je zameraná práve na MRK.
Prioritné politiky Stratégie boli v šiestich oblastiach: oblasť vzdelávania, zamestnanosti, zdravia, bývania, finančného začlenenia a nediskriminácie.
Európske Odporúčanie Rady (2021) ovplyvnilo obsah novej Stratégie rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030 (Úrad splnomocnenca vlády, 2021). Marginalizované rómske komunity sú v nej chápané ako:
a) segregované osídlenia, ktoré sú okolím považované za rómske a v ktorých sa kumulujú rôzne štrukturálne znevýhodnenia;
b) osídlenia, ktoré sú okolím považované za rómske, lokalizované na okraji a vo vnútri obcí alebo miest, v ktorých sa kumulujú rôzne štrukturálne znevýhodnenia;
c) rómske obyvateľstvo, ktoré nežije v osídleniach, ale čelí znevýhodňujúcim sociálno-ekonomickým podmienkam v dôsledku štrukturálnych nerovností. Do tejto skupiny patria aj obce s väčšinovým podielom rómskeho obyvateľstva.
Jej priority sú v piatich oblastiach: Vzdelávanie, bývanie, zamestnanosť, zdravie, boj s protirómskym rasizmom a podpora participácie.
Odporúčania európskych a národných strategických dokumentov boli reflektované v Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2016 – 2020 ako aj v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 – 2024. V prvom z nich Vláda SR, mimo iného vyhlásila, že rozšíri sieť terénnych sociálnych pracovníkov, zvýši finančnú gramotnosť ľudí žijúcich v marginalizovaných komunitách, podporí lepší prístup marginalizovaných komunít k zdravotnej starostlivosti a pod. Práve naplneniu týchto cieľov mal napomôcť aj Národný projekt.
Vhodným legislatívnym východiskom realizácie Národného projektu tvorízákon č. 448/2008 Z. z.o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o sociálnych službách). Podľa tohto zákon sa sociálne služby môžu poskytovať aj terénnou formou. Táto sa poskytuje fyzickej osobe v jej prirodzenom sociálnom prostredí alebo v jej domácom prostredí. Medzi sociálne služby krízovej intervencie patrí aj terénna sociálna služba krízovej intervencie. Táto sa poskytuje fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii, mimo iného aj pre zotrvávanie v priestorovo segregovanej lokalite s prítomnosťou koncentrovanej a generačne reprodukovanej chudoby. Obsahom terénnej sociálnej služby krízovej intervencie je činnosť zameraná na vyhľadávanie takýchto fyzických osôb, odborné činnosti, obslužné činnosti a ďalšie činnosti zamerané najmä na vykonávanie preventívnej aktivity, poskytovanie sociálneho poradenstva, sociálnej rehabilitácie, pomoci pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov a utváranie podmienok na výdaj stravy alebo výdaj potravín.
Evaluačný výskum Národného projektu
V roku 2022 bol realizovaný evaluačný výskum v rámci II. fáze Národného projektu, ktorá začala od novembra 2019. Vo výskume sme vychádzali zo štyroch perspektív: Perspektíva terénnych sociálnych pracovníkov (ďalej len „TSP“), terénnych pracovníkov (ďalej len „TP“), regionálnych koordinátorov (ďalej len „RK“) a zástupcov obcí. Ako primárna metóda kvantitatívneho zberu dát boli použité dotazníky vlastnej proveniencie. Výskumu sa zúčastnilo 490 respondentov z TSP, TP, RK a 88zástupcovia obcí. Do Národného projektu sa pritom mohlo zapojiť 150 obcí s najviac marginalizovanými a najsegregovanejšími rómskymi osídleniami na Slovensku (s výnimkou Bratislavy a Bratislavského samosprávneho kraja) podľa ukazovateľov Atlasu rómskych komunít. Atlas bol vytvorený v roku 2004 s cieľom získať dostupné informácie o životných podmienkach obyvateľov rómskych komunít. Nové vydanie Atlasu rómskych komunít na Slovensku bolo v roku 2013 (UNDP, 2014). V druhej fáze projektu sa mohli do projektu zapojiť aj obce, ktoré majú počet obyvateľov MRK od 50 do 250, ako aj mimovládne (neziskové) organizácie. Základný súbor tvorilo 522 osôb(TSP, TP, RK) a 157 obcí zapojených do projektu, v ktorých pracuje v rámci projektu aspoň jeden TSP. Výskumu sa zúčastnilo 490 TSP, TP a RK (94 % základného súboru) a 88 zástupcov obcí (56 % základného súboru). Kvalitatívna časť výskumu využívala na zber dát hĺbkový skupinový rozhovor, pološtruktúrované interview v rámci fokusových skupín. Realizovaných bolo 10 rozhovorov s fokusovými skupinami, ktorých sa zúčastnilo 89 osôb – TSP, TP a zástupcov obcí (Mátel, Roman, 2022).
Vybrané reflexie skúseností z Národného projektu
Výskum priniesol zaujímavé výsledky v dotazníku ohľadom prihlásenia sa TSP, TP a RK k rómskej identite. Z celkového výskumného súboru 490 respondentov sa približne 30 % (294 osôb) prihlásilo k rómskej identite a 10 % respondentov sa nechcelo na túto otázku vyjadriť. To znamená, že traja pracovníci projektu z desiatich sa prihlásili k rómskej identite. Samotná pracovná pozícia terénneho sociálneho pracovníka, terénneho pracovníka alebo regionálneho koordinátora v rámci projektu priniesla pracovného príležitosti pre ľudí s rómskou identitou. Významný štatistický rozdiel bol podieľ Rómov medzi TSP a TP. Ak medzi terénnymi sociálnymi pracovníkmi je ich podiel 12 %, tak medzi terénnymi pracovníkmi je ich podiel až 44 %. Národný projekt pomáha významnou mierou zvýšiť zamestnanosť osôb s rómskou identitou, najmä na pracovnej pozícii terénny pracovník. K tomu uvádzame, že od roku 2015 môže sociálnu prácu vykonávať len osoba s vysokoškolským vzdelaním prvého alebo druhé stupňa v odbore sociálna práca. Výnimkou sú osoby, ktoré pracovali na pracovnje pozíci sociálny pracovník pred rokom 2014.
Vo výskume sme zisťovali faktory ovplyvňujúcu kvalitu práce v MRK z perspektívy TSP a TP. Kľúčové pozitívne obsahy boli identifikované v tom, že práca sa vykonáva priamo v prirodzenom prostredí cieľovej skupiny (napr. „Práca v teréne a prirodzenom prostredí, získanie dôvery a byť súčasťou života komunity... Podľa môjho názoru, čím lepšie TP a TSP pozná miestnu komunitu, a má s ňou vytvorené dobré vzťahy, tým lepšia je aj kvalita práce s touto komunitou. Týmto sa klient viac otvorí spolupráci a na základe dobrých skúseností si vytvorí aj dôveru voči TSP. Tak si je klient vedomý skutočnosti, že v prípade akéhokoľvek problému sa môže obrátiť na neho.“). Respondenti zdôrazňovali dôležitosť osobnosti TSP, TP a jeho ľudské vlastnosti (napr. „Hlavne ľudský prístup a empatické správanie má veľký vplyv na kvalitu práce.“). Za pozitívum komunikovali aj rómsky pôvod a znalosť rómskeho jazyka. Dôležitý je aj akceptujúci, nehodnotiaci prístup (napr. „Neodsudzovanie klienta... Nerobiť rozdiely, správať sa k nim úctivo a s pochopením... Nemať predsudky, prijať skupinu MRK zo všetkými jej odlišnosťami a živelnosťou.“). Najpočetnejšie bolo ako pozitívny faktor komunikované získanie si dôvery, ktoré vyžaduje dlhší čas práce v MRK (napr. „Vybudovanie dôvery klienta trvá dlhšie, až keď klient dôveruje, dá sa s ním pracovať a riešiť danú sociálnu situáciu, ktorá sa spočiatku zdá pre neho neriešiteľná... Rešpektovanie TSP a TP – výborná spolupráca a kvalita práce je vtedy, ak klienti vidia v TSP a TP vzor a majú voči nemu rešpekt a akceptujú ho a úplne mu dôverujú.“). Nasledovali identifikované obsahy z oblasti pracovných podmienok TSP a TP, kde boli komunikované viaceré prekážky ovplyvňujúce prácu v teréne. Za rušivý element bola spomenutá nemožnosť súkromného priestoru na prácu s klientom v prostredí osád. Ďalej boli zaznamenané obsahy, ktoré súvisia s preťaženosťou a absenciou fungujúceho systému vzájomnej zastupiteľnosti. Dôležitý obsah pre pracovníkov v teréne je pocit nestability práce v súvislosti s projektom, ktorí intenzívne komunikovali ako pocit neistoty vzhľadom na časté predlžovanie zmlúv na dobu určitú. Respondenti upozorňovali aj na problematiku projektových špecifík ako faktora ovplyvňujúceho kvalitu práce. Konkrétne boli spomínané prestávky v projektoch, ale aj vzájomná (ne)spolupráca vedenia projektu, obcí a TSP, TP, RK. Za vážnejší negatívny faktor bola označená podľa respondentov duplicitná administratíva realizovaných intervencií a s tým spojená veľká časová záťaž, často zbytočná. Podľa TP a TSP administratívny systém v projekte vykazuje známky byrokracie, čo je v neprospech samotných klientov (napr. „Kvalitu zhoršuje množstvo „papierovačiek“, ten čas by sme mohli využiť v priamom kontakte s klientmi.“). Okrem toho kvalitu práce ovplyvňujú aj faktory zo strany klientov z MRK a rôznorodosť komunít (napr. „Práca s Olašskou komunitou Rómov je v mnohých oblastiach veľmi špecifická, najmä kvôli ich kultúrnym normám, pomerne uzavretému spôsobu života a vlastnému systému pravidiel... Vplyv úžerníkov, veľkosť komunity, vzdelanostná úroveň komunity.“). Častou skúsenosťou je nezáujem o riešenie problému zo strany samotných Rómov („Kvalitu práce ovplyvňuje to, či sa klient spolupodieľa na riešení svojho problému, či má záujem niečo pre to urobiť a nečaká, že terénny sociálny pracovník zaňho všetko spraví.“). Ďalej boli uvedené vplyvy generačnej chudoby, „kumulácia sociálno-patologických javov v rodinách (napr. „Chudoba, drogy, alkohol, gamblerstvo, úžera.“) agresia a pocit ohrozenia (napr. „Kvalitu práce ovplyvňuje výskyt voľne sa pohybujúcich psov v osade.“), množstvo maloletých a mladistvých rodičiek v komunite, nízke vzdelanie, nekvalifikovanosť a nezamestnanosť (napr. „Nízke vzdelanie, na čo nadväzuje nízka zamestnateľnosť klientov MRK.“), prístup k práci, zlé bytové podmienky a psychické poruchy zdravia u viacerých občanov MRK. Na druhej strane dobrá skúsenosť s pomocou je „dobrou reklamou“ pre ďalšie osoby a rodiny z MRK (napr. „Kvalitu práce jednoznačne ovplyvňujú skúsenosti klientov. Pomôžeme jednému klientovi, ktorý podá svoju skúsenosť ostatným, a tí prídu so žiadosťou o pomoc.“). Dôležitými faktormi kvality práce v teréne je aj kvalita spolupráce s inštitúciami a pomáhajúci profesiami, samosprávou a širšou komunitou v obci alebo meste (napr. „Kvalita poskytovania práce úzko súvisí a závisí na dobrej, odbornej a jednotnej spolupráci s ostatnými zložkami a inštitúciami v obci akými sú: materská škola, základná škola, komunitné centrum, miestna občianska poriadková služba, zdravotný asistent, koordinátorky aktivačných činností a v neposlednom rade starosta obce.“). Dôležité je sieťovanie služieb pomoci, v ktorom TSP zohrávajú kľúčovú úlohu a rolu prípadových manažérov. Respondenti si uvedomovali aj vplyv sociálnej a regionálnej politiky na kvalitu práce s občanmi MRK. Spomenuté boli aj regionálne rozdiely ako faktor, ktorý determinuje prácu v teréne.
Pre TSP a TP pracujúcich v ťažkých podmienkach MRK je dôležitá aj podpora. Z podporných aktivít respondenti najviac ocenili skupinovú supervíziu (81 %), individuálnu supervíziu (51 %), sociálno-psychologický výcvik (40 %) a účasť na pravidelných poradách, tzv. koordinačných stretnutiach pod vedením regionálneho koordinátora (32 %). Vzhľadom na samosprávu, táto ocenila najmä zlepšenie spolupráce medzi občanmi MRK a obcami, pomoc s lepším zvládaním epidemiologických opatrení v MRK počas pandémie COVID-19, zvýšenie počtu TSP a TP v obci a zlepšenie stability ich financovania – hoci toto len na obdobie trvania projektu.
Záver
Súhrnom možno konštatovať, že terénni sociálni pracovníci a terénni pracovníci komunikovali, že sa medzi nimi a občanmi v MRK vytvorilo prostredie dôvery, na ktoré sú títo mimoriadne citliví. Zastávame názor, že práca s občanmi z MRK je dlhodobá záležitosť, ktorá nedokáže za projektové obdobie prostredníctvom nástrojov, ktorými projekt disponuje, dosiahnuť to, čo sa za desaťročia nepodarilo. Máme na mysli potrebu pracovať napríklad s viacerými generáciami, ktoré majú svoje špecifiká a svoje vlastné predstavy o kvalite života. Zároveň sa však tieto generácie ovplyvňujú, čo môže spôsobovať, že práca s jednou generáciou bez práce s inou generáciou, ktorá má vplyv, môže byť negovaná a zbytočná.Na záver uvádzame výpoveď jednej terénnej sociálnej pracovníčky: „Je potrebné pokračovať v cieľoch projektu, no trochu viac sa zamerať na kvalitu, nie na kvantitu (myslí množstvo vykazovaných intervencií). Práca terénnych sociálnych pracovníkov má svoj význam, aj prínos pre MRK, len je skutočne potrebné pozrieť sa na to spätne z kvalitatívneho, nie kvantitatívneho hľadiska... To je podľa mňa podstatné – naučiť klienta samostatnosti a schopnosti vedieť sa dostať z problémov vlastným pričinením za pomoci odbornej, no nie urobiť to za klienta. Lebo takto sa nám nikdy nepodarí dosiahnuť zvýšenie kvality ich života.“
Literatúra
Mátel, A., Roman, T. 2022. Hodnotenie implementácie Národného projektu terénna sociálna práca a terénna práca v obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít II. Bratislava: Úrad vlády Slovenskej republiky/Úrad splnomocnenca pre rómske komunity.
Rada EÚ. 2011. Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020.Úradný vestník EÚ, C 258/6-9. Dostupné on-line: https://eurlex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2011:258:0006:0009:SK:PDF
Rada EÚ. 2021. Odporúčanie rady o rovnosti, začleňovaní a účasti Rómov. Úradný vestník EÚ, 2021/C93/1-14. Dostupné on-line: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32021H0319(01)&from=EN
UNDP. 2014. Atlas rómskych komunít na Slovensku 2013. Dostupné on-line: https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/rodina-socialna-pomoc/socialne-sluzby/atlas_rom-kom.pdf
Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. 2012. Stratégia SR pre integráciu Rómov do roku 2020. Dostupné on-line: https://www.minv.sk/?strategia-pre-integraciu-romov-do-roku-2020&subor=378879
Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. 2021. Stratégia rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030. Dostupné on-line: https://www.romovia.vlada.gov.sk/site/assets/files/1113/strategia_2030.pdf?csrt=5705138424342324008
prof. PhDr. ThDr. Andrej Mátel, PhD.
Číst dál...Rozhovor s Mgr. Andreou Tajanovskou, předsedkyní Profesního svazu sociálních pracovníků v sociálních službách, nejen o přínosech Databáze sociálních pracovníků a pracovníků v sociálních službách, kterou spustilo Ministerstvo práce a sociálních věcí v
1. Jak se angažujete v sociální práci? Co Vás na Vaší práci nejvíce baví?
V sociální práci se angažuji hned z několika úhlů pohledu. Jsem vystudovaná sociální pracovnice a více než 20 let se profesně pohybuji v prostředí sociálních služeb. Jsem ředitelkou Domova pro seniory Pohoda v Netolicích, kde je pro nás sociální práce s klienty, a často i s jejich rodinami a blízkými, velmi důležitá. Jako ředitelka se navíc snažím maximálně podporovat sociální pracovnice ve všech jejich profesních aktivitách směřujících k primárním i sekundárním klientům, tedy jak k seniorům, tak i jejich rodinám a blízkým. Taktéž považuji za důležité podporovat je v jejich profesním rozvoji a předávat jim své dosavadní zkušenosti. Jsem také předsedkyní Profesního svazu sociálních pracovníků v sociálních službách, který působí od roku 2014 při Asociaci poskytovatelů sociálních služeb ČR, kde mám velký prostor a příležitost angažovat se v sociální práci na národní úrovni, například prostřednictvím realizace různých konferencí, vzdělávacích akcí, publikační a projektové činnosti. Také iniciuji nebo se podílím na celé řadě aktivit směřujících k profesnímu rozvoji sociálních pracovníků, kteří působí především v sociálních službách. Působím také v redakčních radách a aktivně přispívám do časopisů Listy sociální práce nebo Sociální služby.
Vytvořme síť sociálních pracovníků a pracovníků v sociálních službách- Mgr. Lucie Mičínová, DiS., Mgr. Petra Nebeská, DiS.
K současnému pojetí sociální práce a práce v multidisciplinárním týmu bezpodmínečně patří síťování. Sociální pracovník jako garant výkonu činnosti sociální práce by měl být vybaven baterii kontaktů na další sociální pracovníky a další profesionály podílející se na práci s klientem či skupinou. Při vzájemné spolupráci lze totiž velmi efektivně a rychle pomoci klientovi jeho situaci vyřešit, a to za pomoci včasného nakontaktování svých kolegů, jelikož víme, že klient často nepřichází pouze s jedním problémem. Odborníci se také shodují, že síťování přispívá ke zplnomocňování klienta, které by mělo vždy stát v čele zájmu sociálního pracovníka. Projekt Profíci II přináší od června možnost registrace do Mapy sociálních pracovníků a pracovníků v sociálních službách a dává tak sociálním pracovníkům do ruky nástroj k jednoduššímu síťování a podporuje tak vzájemnou spolupráci napříč všemi oblastmi sociální práce na regionální úrovni s celorepublikovým dosahem.
Číst dál...Case management a sociální práce v paliativní péči- Mgr. Katarína Sedlárová, PhD. (2)
Stárnutí populace, přibývání starých lidí a způsob jejich bytí s onemocněním v poměrně dlouhém úseku na konci života přinášejí společnosti nové výzvy. Těžce nemocní a staří lidé představují velmi zranitelnou skupinu. Ve stáří jsou časté situace, které mohou mít negativní dopad na lidskou důstojnost – přitom právě důstojnost je východiskem pro poskytování péče a důležitou součástí péče o těžce nemocné, umírající a staré lidi. Stárnutí, důstojné umírání a smrt se nás všech týkají. Naše společnost i sociální práce jako profese stojí před řadou výzev, které nemůže ignorovat. Jednou z nich je i výzva, jak zabezpečit kvalitní a optimální péči o nejslabší a nejbezbrannější – o umírající.
Číst dál...„Odborné sociální poradenství – technologie lidský kontakt nenahradí“- Mgr. Tereza Ševčíková, DiS.
Situace posledních dvou let v souvislosti s pandemií onemocnění covid-19 před nás postavila mnoho nových situací, na které jsme museli reagovat a museli jsme se jim přizpůsobit. Tato situace se nás dotýká ve všech sférách – celospolečenské, pracovní, osobní. Pro nás, sociální pracovníky, přinesla zcela nové výzvy a nároky.
Číst dál...